Július Koreszka

Výstava významného slovenského maliara pri príležitosti 130.výročia narodenia umelca a uvedenie novej publikácie.

Autor, titul výstavy: Július Koreszka
Miesto konania: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3
Kurátorka: Božena Juríčková
Otvorenie výstavy: 16.5.2025 (piatok) o 17.00
Hudobný hosť: Boris Lenko – akordeón
Trvanie výstavy: 16. máj (piatok) – 29. jún 2025 (nedeľa)

O výstave

Výstava zo zbierok Záhorskej galérie a uvedenie publikácie k výstave.

S odstupom temer 40 rokov pripravila Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici vo svojich priestoroch výstavu maliara-krajinára Júliusa Koreszku (1895 -1958), súputnika benkovskej zakladateľskej generácie moderného slovenského výtvarného umenia. Koreszkove predčasne uzavreté maliarske dielo tvorí trvalú súčasť nášho dejepisu umenia prvej polovice 20. storočia. Výstava v retrospektívnom výbere z galerijného zbierkového fondu, ktorý sústreďuje umelcovu pozostalosť, prezentuje jednotlivé etapy jeho maliarskej tvorby počínajúc študijnými prácami z pražskej Akadémie zo začiatku 20. rokov cez dekoratívnejšie krajinárske tendencie a príležitostné lovecké zátišia z 30. rokov, neskoršiu realistickejšiu kapitolu, symbolickú a spirituálnejšiu líniu zo začiatku 50. rokov až po spontánnejšiu impresívnu krajinu záverečného obdobia. K výstave galéria vydáva publikáciu s reprodukciami a hodnotením umelcovho diela v zbierke ZGJM.

Ján Mudroch

Ján Mudroch

– narodil sa 28. marca 1909 v obci Sotina (dnes mestská časť Senice),
– bol najstarší zo siedmich súrodencov, štyroch chlapcov a troch dievčat,
– otec Pavol Mudroch bol pôvodne kožušník a z najstaršieho syna chcel mať úradníka,
– prvé zoznámenie sa s výtvarným umením absolvoval v roku 1926 v súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave,
– v rokoch 1930 – 1931 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe na vlastné náklady, bez finančnej podpory rodičov, u profesora Arnošta Hofbauera,
– v rokoch 1931 – 1937 študoval na Akadémii výtvarných umení u profesora Willyho Nowaka,
– v roku 1932 sa oženil s Helenou Hajdušíkovou,
– po skončení štúdií v Prahe sa vrátil na Slovensko do Šurian, kde sa medzičasom presťahovala jeho rodina a pedagogicky tam pôsobila i jeho manželka,
– po okupácii Šurian v roku 1938 natrvalo zakotvil v Bratislave, kde pedagogicky pôsobil na rôznych umeleckých školách,
– 1938 – pôsobenie v Bratislave na Škole umeleckých remesiel
– v roku 1939 začal pedagogicky pôsobiť na novoutvorenom Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej; o dva roky neskôr (1941) však pre svoj pokrokový a protifašistický postoj musel post opustiť. Na protest s ním odišli zo školy študenti – neskôr významní maliari – O. Dubay, V. Chmel, E. Semian, J. Šturdík, J. Novák.
– v roku 1945, na konci vojny počas prechodu frontu, sa usídlil v Senici, kde bolo pri bombardovaní mesta zničených niekoľko stoviek jeho obrazov,
– po skončení vojny naplno rozvinul rozsiahle spoločenské a kultúrno-organizačné aktivity: podieľal sa na založení výtvarného združenia s názvom Skupina 29. augusta (1945), organizoval výstavy, inicioval založenie odborného časopisu Kultúrny život, stal sa predsedom výtvarného spolku Umelecká beseda slovenská (1947), pripravoval založenie Slovenskej národnej galérie (1948) aj Slovenskej filharmónie (1949),
– v roku 1949 sa stal jedným zo zakladateľov novovzniknutej Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a zároveň jej prvým rektorom (1949 – 1952),
– do roku 1968 viedol Oddelenie portrétneho a kompozičného maliarstva na VŠVU v Bratislave,
– Senicu naposledy navštívil s manželkou Helenou v roku 1966, dva roky pred smrťou,
– zomrel 4. februára 1968 po krátkej chorobe v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Ján Mudroch bol jedným z najvýraznejších predstaviteľov generácie umelcov nazývaných podľa roku narodenia – Generácia 1909. Jeho tvorbu definuje nikdy nekončiaci zápas o hľadanie novej formy, nového aktuálneho maliarskeho názoru, ktorý ťaží predovšetkým z hry farby a svetla, z princípov kolorizmu a v celkovej koncepcii z charakteristického poetického kánonu. Za svoju umeleckú tvorbu získal niekoľko ocenení, v roku 1963 titul zaslúžilý umelec a v roku 1968 bol vymenovaný za národného umelca in memoriam.