Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku

Galéria Júliusa Koreszku – ako stála expozícia Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici, ktorá bola nainštalovaná v priestoroch Záhorského múzea v Skalici, je od 27. apríla 2021 po tridsiatich rokoch zatvorená.
Po adaptácii podkrovia galérie a dobudovaní nových výstavných priestorov, bude súčasťou stálych expozícií.

Ukončená expozícia

Záhorská galéria Jána Mudrocha v súčasnosti disponuje dvomi stálymi expozíciami. Prvou je Galéria Júliusa Koreszku, ktorú od sprístupnenia v roku 1991 odborne a metodicky spravuje v Záhorskom múzeu v Skalici. Je zostavená zo zbierok Záhorskej galérie. Expozícia je výberom z umelcovej pozostalosti, ktorej podstatná časť bola zakúpená pre zbierky budúcej galérie v roku 1973 od autorovej manželky Františky Koreszkovej. Autorkou koncepcie a kurátorkou je Mgr. Božena Juríčková.

Život Júliusa Koreszku

Maliar Július Koreszka sa narodil 24. februára 1895 v obci Dojč neďaleko Senice v rodine malého roľníka. Gymnaziálne štúdium začal v Bratislave, ukončil ho však v Skalici, kde sa rodičia medzičasom presťahovali. V roku 1914 začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, ale o pár mesiacov odišiel na front. Ako priamy účastník 1. svetovej vojny sa stal svedkom udalostí, ktoré ho poznačili na celý život. Ďalšie výtvarné štúdium absolvoval až na pražskej Akadémii u profesora Maximiliána Pirnera v rokoch 1919 – 1924. Po odchode z Prahy sa usadil v Bratislave, kde žil do roku 1936, kedy sa po smrti svojej prvej manželky presťahoval k rodičom do Skalice. Tu, v milovanom meste, v ústraní a skromnosti, strávil potom vyše dvadsať rokov až do svojej smrti 1. decembra 1958.

Dielo Júliusa Koreszku

Maliarske dielo krajinára Júliusa Koreszku tvorí síce nehlučnú, ale trvalú súčasť slovenského dejepisu umenia 1. polovice 20. stor. V podstatnej miere je motivicky fixované na skalický región, ktorý umelec v harmonickom súzvuku realistických senzuálnych východísk, citových interpretačných väzieb a klasickej maliarskej reči prebásnil do autentickej poetickej podoby. Vo výtvarnom pretlmočení lokálnej krajiny vyzdvihol zdržanlivú postimpresionistickú tradíciu podopretú silnými impresívnymi prvkami a dekoratívnou, plošnou koloristickou kultúrou. Figúru z obrazu od začiatku vylúčil, resp. delimitoval ju do ilustratívnej – okrajovej pozície. Počas bratislavského pobytu ho inšpirovala lyrická meditatívna podunajská krajina s drobnou figurálnou štafážou. Svoj umelecký, výsostne lyrický žánrový maliarsky program (krajina, okrajovo zátišie) Koreszka v jadre ohlásil už počas pražských štúdií. Predchádzalo mu však obdobie 1. svetovej vojny, z ktorého pochádza niekoľko náčrtníkov ceruzkových kresieb s civilnejšími scénami z vojenského života. I napriek vonkajším okolnostiam či nepriazni doby však lyrický žánrový program rešpektoval počas celého tvorivého obdobia.

.

Správca obsahu © Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Tvorba web stránky © E – GO, s.r.o.
Grafický layout © Envato Pty. Ltd.
Technický prevádzkovateľ –
WebHouse s.r.o.
Redakčný systém – WordPress © Free Software Foundation (GNU GPL)

© 2019 Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Zriaďovateľom Záhorskej galéria Jána Mudrocha v Senici je Trnavský samosprávny kraj

Mediálna podpora