ZGJM.sk › O galérii › História galérie
História galérie
História galérie
V septembri 2011 bola pomenovaná po národnom umelcovi, akademickom maliarovi Jánovi Mudrochovi (1909 – 1968), ktorý sa narodil v Senici – Sotinej, neďaleko samotnej budovy dnešnej galérie. Práve vďaka umelcovi a posmrtnej výstavy jeho diel v Senici v roku 1969 opäť ožila myšlienka z roku 1960 o založení samostatnej kultúrnej galerijnej inštitúcie na Záhorí. Rozhodujúcim krokom k samotnej realizácii tejto myšlienky bolo rozhodnutie o využití kaštieľa v Senici zvaného Machatka uznesením Rady ONV v Senici zo dňa 11. februára 1975 na „kultúrnospoločenské zariadenie pre galerijné účely“. Po vyriešení majetkovoprávnych otázok realizoval Pamiatkostav Žilina v rokoch 1978 – 1984 rozsiahle adaptačné práce podľa projektu Ing. arch. J. Janotovej zo Stavoprojektu Bratislava.
Galéria od svojho vzniku niekoľkokrát zmenila svoj názov aj zriaďovateľa. Pôvodne, v pôsobnosti ONV v Senici, sa nazývala Záhorská galéria, ktorý pretrval i v rokoch 1991 – 1996, kedy bola inštitúcia delimitovaná pod Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v Bratislave. Ďalšie tri roky následne pôsobila v rámci Trnavského štátneho kultúrneho centra pod názvom Hornozáhorská galéria, a to v zriaďovateľskej pôsobnosti Krajského úradu v Trnave. Pod pôvodným názvom opäť pôsobila od r. 1999 do r. 2002. Ku koncu tohto obdobia (2002) prešla do zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja a od roku 2011 nesie aktuálny názov – Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici.
Galéria sídli v architektonicky impozantných priestoroch neskorobarokového kaštieľa dostavaného pravdepodobne v roku 1760. Projekt kaštieľa sa pripisuje viedenskému architektovi F. A. Hillebrandtovi. Historické pramene uvádzajú, že pôvodným majiteľom tohto šľachtického sídla bol generál Hávor, pôvodom z Ružomberka, ktorý si nechal kaštieľ postaviť. Vysvätený bol v roku 1743 katolíckym kňazom Jánom Nagyom a rok 1760 je pravdepodobne rokom jeho dostavby. Ďalšími majiteľmi bol rod Nyárovcov (stará uhorská šlachta) a posledným – od 19. storočia – Imrich Kálmán a jeho manželka (rodená Machatová, dcéra bohatého mlynára z obce Dojč), podľa ktorej kaštieľ dostal prezývku Machatka.
Budova je dvojpodlažná s manzardovou strechou a typickou barokovou symetrickou dispozíciou s rozmermi 16 x 33 metrov. Je trojtraktová so stredným rizalitom, nad vchodom je honosný portál s dvomi stĺpmi s korintskými hlavicami, ktoré nesú balkón s balustrovým zábradlím. Z dvorovej časti je pristavaný vchod v podobe štvorhrannej veže s podjazdom, v jej hornej časti sa nachádza malá kaplnka s iluzívnou barokovou freskou.