Je potřeba starat se o své zahrady

Je potřeba starat se o své zahrady

Kolektívna výstava českých vizuálnych umelcov, ktorí pracujú s environmentálnymi témami. Súčasťou projektu je viacero sprievodných podujatí určených pre školy a širokú verejnosť.

Titul výstavy: Je potřeba starat se o své zahrady
Miesto konania: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Kurátorka: Barbora Lungová
Vystavujúci: Marek Burcl, Petra Čížková, Jan Karpíšek, Lucie Králíková, Denisa Krausová, Hana Matyášová, Martin Zálešák
Vernisáž: 20.8.2021 (piatok) o 17.00
Trvanie výstavy: 20.8.2021 (piatok) – 10.10.2021 (nedeľa)

Sprievodné podujatia k výstave:
20.08. 2021 – vernisáž a VR ( videoprezentácia) s Petrou Čížkovou
21.08. 2021 – botanická vychádzka s odborným výkladom do okolia hradu Branč s botaničkou K. Devánovou (BROZ) – v spolupráci so Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny, ZO Senica
10.9. 2021 (piatok) o 17.00 – komentovaná prehliadka výstavy s Barborou Lungovou
17.09. 2021 – výtvarná dielňa pre školákov s Barborou Lungovou, Denisou Krausovou a Hanou Matyášovou

10. 10. 2021 nedeľa:
🌱 11.00 Cerová – Rozbehy stretnutie pri rozhľadni – precházka na hrad Korlátko spojená s prednáškou Mgr. Zuzany Veverkovej o ochrane prírody v kontexte Strednej Európy.
Zuzana Veverková je biologička, ktorá realizuje množstvo projektov udržiavania a ochrany krajiny a biodiverzity, hlavne na lokálnej úrovni. Prednáška se bude týkať súčasných ochranárských trendov. Povieme si, akými neduhmi trpí poľnohospodárska krajina, aké sú metódy a riešenia jej zlepšovania, akú má naša krajina históriu v rámci priemyselnej revolúcie.
🌱 15.00 ZGJM – prednáška Zuzany Veverkovej o ochrane prírody – lokálna prípadová štúdia: 🦋 Motýlí ráj ve Ždánicích (2007 – doteraz), skúsenosti s aktivitou v miestnej politike (Komise pro životní prostředí Rady města Kyjova) – ako prakticky meniť veci.
🌱 16:00 ZGJM – Barbora Lungová: komentovaná prehliadka výstavy

O výstave

Názov výstavy je inšpirovaný záverom Voltairovho Candida, kedy jeho hrdinovia, po mnohých útrapách a strastiach na niekoľko dekád trvajúcom putovaní po svete, konečne nájdu možnosť vrátiť sa domov, usadiť sa a užívať si šťastie v kľude domova, ale predovšetkým záhrady, v ktorej môžu oddychovať, a ktorá im dáva nielen základnú obživu, ale tiež estetické a gurmánske potešenie. Býva to často architektúra, ktorá je spájaná s vizuálnym umením a obraz domu často figuruje aj vo filozofii; záhrada ako prechod medzi „divočinou“ a poriadkom architektúry akoby stála mimo centra pozornosti. Súčasné umenie, ktoré sa zameriava na environmentálnu tiaž súčasného sveta, sa často obracia k všeobecnejším, resp. globálnejším entitám: pozornosť púta hrozba zániku, resp. vymierania organizmov, hrozba degradácie a zániku ekosystémov spôsobených znečistením, ťažbou, urbanizáciou, či intenzívnym poľnohospodárstvom. Pozornosť venovaná záhradám sa v tomto kontexte javí ako eskapizmus, ktorý iba pláva po estetickom povrchu. Mohlo by to pritom byť „záhradníčenie“, ktoré nám pomôže obnoviť putá, ktoré sme popretŕhali: putá od produkcie vlastných potravín – zeleniny, ovocia, kvetín – putá od možnosti vytvárania vlastných malých vysnívaných „rajov“ (nie nadarmo bol v priebehu pandémie populárny tzv. „cottagecore“), putá od komunitnej pospolitosti (ktorá ale môže byť ako „prijímajúcou náručou“, tak aj klaustrofobickým väzením). Už najneskôr od biblických čias bola záhrada obrazom raja, obrazom ideálu: obraz aj realitu vyhnania z neho nevnímame len dnes, aj vďaka niekoľko storočí trvajúcej histórii kapitalistickej ekonomiky, kolonializmu a postupu modernity.

Projekt Je potřeba starat se o své zahrady nie je projektom čisto výtvarným, ale snaží sa aj o osvetovú a vzdelávaciu rovinu. Ako záhradu môžeme chápať i ekosystémy v krajine vytváranej ľuďmi – pričom väčšina krajín ľuďmi za posledné desaťtisíce rokov do istej miery spoluvytváraná bola, či už to bola austrálska buš, či riedke borovicové lesy severozápadného pobrežia Severnej Ameriky. V našom kontexte to platí aj o kultúrnej stredoeurópskej krajine, skladajúcej sa z lúk, pastvín, alejí, sadov, pňových lesov, malých lomov, mokradí a ďalších tzv. konštruovaných ekosystémov, ktoré sú závislé na extenzívnej, drobnej hospodárskej činnosti, a ktoré sú vďaka jej absencii dnes neuveriteľne ohrozené, alebo už takmer zanikli.

Umelecká časť projektu oboznámi divákov s niekoľkými umelkyňami a umelcami, ktorí sa témou práce v záhrade a s rastlinami – živočíchmi – hubami zaoberali nielen vo svojej tvorbe, ale aj v súkromnom živote. Dôležitou súčasťou projektu sú sprievodné akcie, ktorých cieľom je prepojiť okruhy ľudí zaujímajúcich sa alebo o umenie alebo o ekológiu, ochranárstvo a krajinu. Vezmeme záujemcov do terénu na botanickú prechádzku, na zážitkové putovanie spojené s malými ad hoc rituálmi oslavujúcimi rastliny a kvety, poskytneme dve prednášky s environmentálnou tematikou a usporiadame výtvarno-ekologické dielne pre deti. Cieľom je poukázať na previazanosť estetického a etického prístupu ku krajine, k živým entitám nás obklopujúcich a k prírode, alebo skôr k „prírodo-kultúre“ ako amalgámu toho, čo je divoké a sympoetické a toho, čo je konštruované a zásadne determinované ľudskou činnosťou; toho, čo je krehké, zraniteľné, či už preto, že to ľudská činnosť ohrozuje ne-aktivitou či aktivitou prílišnou.

Barbora Lungová

Na stiahnutie

Správca obsahu © Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Tvorba web stránky © E – GO, s.r.o.
Grafický layout © Envato Pty. Ltd.
Technický prevádzkovateľ –
WebHouse s.r.o.
Redakčný systém – WordPress © Free Software Foundation (GNU GPL)

© 2019 Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Zriaďovateľom Záhorskej galéria Jána Mudrocha v Senici je Trnavský samosprávny kraj

Mediálna podpora

senica-plus
Opatrenia súvisiace so šírením ochorenia Covid-19.
Vážení návštevníci, upozorňujeme vás, že na základe kultúrneho semaforu zriadeného v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 je momentálne kapacita priestorov galérie obmedzená na maximálne 50 ľudí. Prosíme tiež o dodržiavanie odstupov, prekrytia dýchacích ciest a dezinfekcie rúk. Za pochopenie ďakujeme.