Tvorba známeho poľského sochára Marcina Berdyszaka je spoločensko—kritická. Jeho angažovanosť, ktorú roky vnáša do figurálnych kompozícií, inštalácií, malieb a veľkorysých site-specific projektov, má ambíciu poukazovať na vývoj stredoeurópskej spoločnosti, predovšetkým však poľskej. Politiku, národné témy, náboženstvo či liberálne postoje vizuálne interpretuje prostredníctvom znakov a symbolov, ktorých význam je pre väčšinu návštevníkov čitateľný, nezameniteľný. Do interpretácie reality vkladá širší kontext vnímania sveta – predovšetkým kritiku, ale aj obavy a nádej. Všíma si, čo sa tvári ako demokracia, no v skutočnosti ide o pseudodemokraciu a populizmus. V kontexte spoločenského vývoja posledných troch dekád, ktoré aktívne prežíva už aj ako výtvarník a rodič, implikuje totalitný systém do masovej pop-kultúry, ktorej sme súčasťou. Prežívame ju každodenne, mnohí – zvlášť tí najmladší – sa voči nej rôznymi formami vymedzujú. Starší už čiastočne rezignovali, no nemôžeme zaprieť, že ju všetci dennodenne svojimi potrebami využívame a ďalej formujeme. Teda zdokonaľujeme jej mechanizmy.

Tak, ako dejiny umenia dokážu neustále sprostredkovať modelové, archetypálne správanie sa človeka, ktorý sa často rád upína k rizikovému správaniu a k deštruktívnym situáciám, svet zase dokáže jedincovi i spoločnosti poskytnúť svojím permanentným vývojom (a príroda kolobehom) opätovne šancu na nové začiatky. V centre záujmu Marcina Berdyszaka je vždy človek ako bytosť mysliaca a konajúca. S nedostatkami, maskou, pretvárkou i zraniteľnosťou. V jeho tvorbe identifikujeme odkazy dadaizmu, surrealizmu či pop-artu. Návštevník výstavy sa tak často ocitá v tieni času: historického, metaforického i reálneho.

Poľská historička umenia Elźbieta Kościelak o autorovi svojho času napísala: „umenie Marcina Berdyszaka je predtuchou evolúcie v umeleckých praktikách, ktoré prepájajú súčasný stav umenia Západného sveta s umením ponímaným ako súčasť ľudskej prirodzenosti. Jeho inštalácie a objekty sú aktuálnymi textami kultúry. Štruktúra textu je otvorená interakcii. Berdyszak je dedičom avantgardy. Vo svojom umeleckom diskurze výdobytky avantgardy 20. storočia nekomentuje, ale odhaľuje ich bezmocnosť voči dnešnému svetu.“

Roman Popelár