Dominika Brečková: Inner Sanctum

Dominika Brečková: Inner Sanctum

Výstava Inner Sanctum predstavuje aktuálnu tvorbu Dominiky Brečkovej (1992).

Autorka, titul výstavy: Dominika Brečková: Inner Sanctum
Miesto konania: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3
Kurátorka: Michaela Šuranská
Otvorenie výstavy: 24.11. 2023 (piatok) o 17.00
Hudobný hosť vernisáže: Pavel Morochovič – klavír
Trvanie výstavy: 24.11. (piatok) 2023 – 21.01. (nedeľa) 2024

O výstave

Tvorba Dominiky Brečkovej je na súčasnej domácej scéne vizuálneho umenia skôr ojedinelá. Je to najmä z dôvodu, že intenzívny osobný záujem o japonskú kultúru implantuje do svojich malieb naozaj dlhodobo a kontinuálne. V jej rukách sa však záujem stáva zároveň nástrojom a jazykom k vyjadreniu názoru na kultúrne a rodové stereotypy zaužívané tu, v našej krajine, kde sú patriarchálne prežitky o domnelej pozícii žien stále prítomné, zarážajúco vypuklé. Autorský program, založený na figurácii, narácii a feministickej optike, Dominika rozvíja už od štúdia na vysokej škole (Akadémia umení v Banskej Bystrici), po ukončení ktorej ho rozširuje a graduje s naozaj veľkým nasadením.

Charakter a obsah malieb vychádzajú z autenticity autorkinej svojskej optiky, interpretácie japonskej tradície a pop-kultúry a ich transferu do domáceho kontextu a tiež do autorkinho osobného života. Na obrazovej ploche tak vzniká hybridný dialóg dvoch kultúr. Apropriovanie prvkov pochádzajúcich z jednej aj druhej, ich následné voľné použitie, zapojenie paradoxov či absurdity a irónie (aj sebairónie), to všetko sa koncentruje v odvážnom maliarskom naratíve prezentujúcom autorkin pohľad na obe kultúry. V prípade japonskej je to, okrem osobného zaujatia, reflexia toho, akým spôsobom sa v domácom prostredí preberá a následne modifikuje, často povrchne. V maľbách nachádzame postavy zo staršej (yókai) aj novšej (anime) mytológie, referencie na pop-kultúru, hry či pornografiu. Sú charakteristické expresívnou farebnosťou a rukopisom, využitím ornamentu a aj výraznou estetikou, nie však estetizáciou. Ornament, výšivka a symbol sa stávajú súčasťou organického tela maľby. Ich expresívna aplikácia vyvoláva skôr nepokoj, pretože sú použité podvratne.

Diverzná škála obrazových prvkov mixuje východné a stredoeurópske prostredie, slovenský folklór, pohanskú, agrárnu a osobnú mytológiu. Aktéri všetkých spomenutých svetov sa stretávajú v Dominikiných maľbách. Tie majú síce silnú symbolickú rovinu, ale nadväzujú na reálnu matériu, s ktorou autorka pracuje a ktorou dotvára svoju vlastnú mytológiu. Mám na mysli kontext rodinný (maľba Ja v tvojom veku som mala loptu), regionálny, ale aj niektoré osobné činnosti, ktorým sa venuje, ako napríklad staranie sa o domáce zvieratá, zabíjačka, vyrezávanie tradičných masiek, praktizovanie aikida…

Dominika používa prostriedky typické pre feministické či femínne umenie, ako vyšívanie, šitie a háčkovanie. Maľby sú tak rozšírené o mäkké prvky, ktoré ich vzťahovo až organicky prepájajú, vyčnievajú z nich. Pripomínajú „teplé orgány“ malieb alebo zvláštne implantáty. Vnášajú aspekt „rukodielna“, avšak opäť podvratne. Závesný obraz je kombinovaný so šitými priestorovými prvkami, čím posúva svoju klasickú formu. 

Ak by sme mali textovú reflexiu výstavy Dominiky Brečkovej ukončiť jedným princípom vyňatým z jej širokej a diverznej maliarskej ikonografie, bol by to motív žien praktizujúcich aikido. Ich znázornenie predstavuje prvok ženskej sily a emancipácie, hľadanie duchovného vyrovnania, rodovej harmónie a priateľstvo rozdielnych kultúr. V našom prostredí, kde bol folklór systematicky využívaný počas socializmu a ideologicky sa k nemu dnešná politická moc opäť obracia, môže tento motív znamenať aj to, že žena odkladá agrárnu minulosť a venuje sa sebarozvíjaniu.

Michaela Šuranská

Dominika Brečková (*1992)
v roku 2017 ukončila magisterské štúdium na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Prioritne sa venuje maľbe, ktorú vyštudovala v ateliéri Stanislava Balka, neskôr Jána Triašku. V roku 2021 bola finalistkou súťaže Maľba roka Nadácie banky VÚB. Svoju tvorbu prezentovala na individuálnych (výber) – Female territory (Koniareň – priestor pre súčasné umenie, Trebišov, 2022), Tatami galaxy (NERV platforma, Humenné, 2021), Fountainhead p(a)lace (Galéria Jula Bindera, Banská Štiavnica, 2020) – aj skupinových výstavách – Hradby samoty XII. (Kaštieľ Jablonica, 2023), SADIS -Slovak art days in Split (SVEUČILIŠNA GALERIJA – UNIVERSITY ART GALLERY IN SPLIT, 2022), MAĽBA 2021 (Galéria Nedbalka, Bratislava, 2021) a i.

Ján Mudroch

Ján Mudroch

– narodil sa 28. marca 1909 v obci Sotina (dnes mestská časť Senice),
– bol najstarší zo siedmich súrodencov, štyroch chlapcov a troch dievčat,
– otec Pavol Mudroch bol pôvodne kožušník a z najstaršieho syna chcel mať úradníka,
– prvé zoznámenie sa s výtvarným umením absolvoval v roku 1926 v súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave,
– v rokoch 1930 – 1931 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe na vlastné náklady, bez finančnej podpory rodičov, u profesora Arnošta Hofbauera,
– v rokoch 1931 – 1937 študoval na Akadémii výtvarných umení u profesora Willyho Nowaka,
– v roku 1932 sa oženil s Helenou Hajdušíkovou,
– po skončení štúdií v Prahe sa vrátil na Slovensko do Šurian, kde sa medzičasom presťahovala jeho rodina a pedagogicky tam pôsobila i jeho manželka,
– po okupácii Šurian v roku 1938 natrvalo zakotvil v Bratislave, kde pedagogicky pôsobil na rôznych umeleckých školách,
– 1938 – pôsobenie v Bratislave na Škole umeleckých remesiel
– v roku 1939 začal pedagogicky pôsobiť na novoutvorenom Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej; o dva roky neskôr (1941) však pre svoj pokrokový a protifašistický postoj musel post opustiť. Na protest s ním odišli zo školy študenti – neskôr významní maliari – O. Dubay, V. Chmel, E. Semian, J. Šturdík, J. Novák.
– v roku 1945, na konci vojny počas prechodu frontu, sa usídlil v Senici, kde bolo pri bombardovaní mesta zničených niekoľko stoviek jeho obrazov,
– po skončení vojny naplno rozvinul rozsiahle spoločenské a kultúrno-organizačné aktivity: podieľal sa na založení výtvarného združenia s názvom Skupina 29. augusta (1945), organizoval výstavy, inicioval založenie odborného časopisu Kultúrny život, stal sa predsedom výtvarného spolku Umelecká beseda slovenská (1947), pripravoval založenie Slovenskej národnej galérie (1948) aj Slovenskej filharmónie (1949),
– v roku 1949 sa stal jedným zo zakladateľov novovzniknutej Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a zároveň jej prvým rektorom (1949 – 1952),
– do roku 1968 viedol Oddelenie portrétneho a kompozičného maliarstva na VŠVU v Bratislave,
– Senicu naposledy navštívil s manželkou Helenou v roku 1966, dva roky pred smrťou,
– zomrel 4. februára 1968 po krátkej chorobe v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Ján Mudroch bol jedným z najvýraznejších predstaviteľov generácie umelcov nazývaných podľa roku narodenia – Generácia 1909. Jeho tvorbu definuje nikdy nekončiaci zápas o hľadanie novej formy, nového aktuálneho maliarskeho názoru, ktorý ťaží predovšetkým z hry farby a svetla, z princípov kolorizmu a v celkovej koncepcii z charakteristického poetického kánonu. Za svoju umeleckú tvorbu získal niekoľko ocenení, v roku 1963 titul zaslúžilý umelec a v roku 1968 bol vymenovaný za národného umelca in memoriam.

Peter Decheť: Powered by Power, 2020, olej na plátne, 75 x 100 cm

O autorke

Ohlasy v médiách

Na stiahnutie

Vernisáž

Teraz.sk, TASR, 11. apríla 2023 9:11
Záhorská galéria sprístupní výstavu Kresby Jána Mudrocha

Záhorí.sk, KamVen, 5. apríla 2023:
Kresby Jána Mudrocha /Záhorská galéria v Senici

NaZáhorí.sk, Angelika Kmecová, 13. apríla 2023
V Záhorskej galérii dnes začínajú výstavy Akvizície a Kresby Jána Mudrocha

Správy RTVS z regiónov, piatok 14.04.2023 17:10
Príspevok od 11:30:
Dominika Kusá: Kresby Jána Mudrocha

RTVS.sk, Správy RTVS, piatok 14.04.2023 19:00
Príspevok od 47:55:
Dominika Kusá: V Senici sprístupnili kresby J. Mudrocha

RTVS, Kultúra SK, Nedeľa 16.04.2023 18:00
Príspevok od 24:00:
Pozvánka Kresby Jána Mudrocha 

Správca obsahu © Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Tvorba web stránky © E – GO, s.r.o.
Grafický layout © Envato Pty. Ltd.
Technický prevádzkovateľ –
WebHouse s.r.o.
Redakčný systém – WordPress © Free Software Foundation (GNU GPL)

© 2019 Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Zriaďovateľom Záhorskej galéria Jána Mudrocha v Senici je Trnavský samosprávny kraj

Mediálna podpora