V krátkom časovom odstupe po svojej individuálnej výstave v Galerii výtvarného umění v Hodoníne sa mladá autorka Dušana Vrbovská, absolventka FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici (2013 – 2019) a dvojnásobná finalistka súťaže Maľba – Cena Nadácie VUB, predstavuje i senickej resp. regionálnej verejnosti. Výstava s príznačným názvom Nájsť cestu predstavuje zatiaľ najrozsiahlejšiu a najucelenejšiu výstavnú prezentáciu jej maliarskej tvorby.

Dušana Vrbovská vo svojom komornom programe rozvíja koncepciu, zameranú na osobitú lyricko-metaforickú reflexiu organického sveta prírody, ktorú nastavila už vo svojej magisterskej práci. Výstava, mapujúca autorkino tvorivé obdobie posledných 7-8 rokov, zahŕňa dva základné okruhy, previazané tematicky i názorovo. V prvej kolekcii na príkladoch, prevzatých z naturálneho prostredia a jeho jedinečných metamorfóz v čase, rieši najmä otázku ambivalencie života, bytia a nebytia. Na platforme pôvodného lokálneho vnemu, digitálneho predobrazu a iných technických prístupov cestou klasickej „staromajstrovskej“ maliarskej optiky tlmočí najmä proces prirodzeného prírodného kolobehu. V detailnom pohľade temer dokumentárne monitoruje rast a rozklad čistých prírodných hmôt, zdanlivo banálnych fragmentov najrôznejších vegetatívnych štruktúr, ktoré nachádza v bežnom reálnom prostredí: od jari do zimy kolotoč odumierania a klíčenia, vädnutia a kvitnutia, hnitia a zrenia, zániku a regenerácie, konca a začiatku… nekonečnosti bytia. Naturálna sféra tu alternuje prirodzený časopriestor človeka. Periodicita javového sveta, procesuálna mystika prírody je metaforicky klasifikovaná ako istá analógia tajomstiev ľudského života.

V najnovšom okruhu tvorby, podľa ktorého je výstava i nazvaná, sa posúva viac k problematike, v ktorej hľadá vzťahy medzi rýdzim svetom prírody a prostredím poznačeným stopami i neduhmi civilizácie. Základné súvislosti tvorby vrátane samotnej maliarskej artikulácie témy zostávajú pritom naďalej v kontinuite. Už to však nie je meditatívna reflexia výlučne o príbehu žitia, ale predovšetkým demonštrácia prirodzenej vitality, bezmedznej energie a trvalej regenerácie naturálneho sveta. Na príkladoch drobnej fytogénnej vegetácie, klíčiacej nielen v zázemí záhrad či parkov, ale napriek extrémnym podmienkam aj v stavebnom balaste či na okraji ciest, tvorba Dušany Vrbovskej smeruje k univerzálnym a viac než aktuálnym témam doby. V sugestívnych asociačných vrstvách na báze symbolických hodnôt, akceptujúc pritom vecnú i lyrickú  poetiku, tlmočí  možno až prekvapujúco optimistickú víziu pre človeka – vieru v nezničiteľnosť životodarných síl prírody i samotného života na planéte.

Božena Juríčková