Július Koreszka

Július Koreszka

Výstava významného slovenského maliara pri príležitosti 130.výročia narodenia umelca a uvedenie novej publikácie.

Autor, titul výstavy: Július Koreszka
Miesto konania: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3
Kurátorka: Božena Juríčková
Otvorenie výstavy: 16.5.2025 (piatok) o 17.00
Hudobný hosť: Boris Lenko – akordeón
Trvanie výstavy: 16. máj (piatok) – 29. jún 2025 (nedeľa)

O výstave

Vo februári t. r. uplynulo 130 rokov od narodenia maliara Júliusa Koreszku, umelca, ktorého dielo tvorí trvalú súčasť slovenského výtvarného umenia 1. polovice 20. storočia. Koreszka bol súputnikom zakladateľskej generácie, nestotožnil sa však s dobovým úsilím Martina Benku o monumentalizovaný výraz, ale vydal sa osobitou, lyrickejšou cestou, ktorá viac  korešpondovala s českou krajinárskou tradíciou. Jeho tvorba je v podstatnej miere fixovaná na rovinatú krajinu v regióne severného Záhoria, ktorú v harmonickej syntéze citových väzieb a secesno-impresívnej maliarskej reči, v prieniku plenérových skúseností a ateliérového komponovania prebásnil do intímnejšej, poetickej podoby. Tento autentický program, ktorého sa pevne pridŕžal počas celého vyše tridsaťročného tvorivého obdobia, nemal v danej dobe na domácej scéne adekvátnu paralelu.

Július Koreszka sa narodil 24. februára 1895 v obci Dojč neďaleko Senice. V roku 1909 sa rodina presťahovala do Skalice. Po gymnaziálnych štúdiách začal v roku 1914 navštevovať Akadémiu výtvarných umení v Budapešti, ale vzápätí odišiel na front. Ako priamy účastník 1. svetovej vojny bol svedkom udalostí, ktoré ho poznačili na celý život. Vlastné výtvarné štúdiá absolvoval až po vzniku I. ČSR v rokoch 1919 – 1924 na pražskej Akadémii vo figurálnom ateliéri profesora Maximilána Pirnera. Po odchode z Prahy sa usadil v Bratislave, kde žil do roku 1936, kedy sa po smrti prvej manželky presťahoval k rodičom do Skalice. Tu, v milovanom meste, sa znovu oženil a v ústraní a skromnosti strávil potom vyše dvadsať rokov až do svojej predčasnej smrti 1. decembra 1958.

Individuálny maliarsky program v jadre ohlásil už počas pražských štúdií a v plynulej kontinuite sa ho pridŕžal počas celej ďalšej tvorby. Napriek figurálnemu školeniu sa zameral na konvenčnejšie monitorovanú krajinársku problematiku, v ktorej okrem súdobej českej scény zúročil i živú uprkovskú tradíciu, rezonujúcu v blízkom hodonínskom spolku SVUM (Stanislav Lolek), kde býval častým hosťom. Moderna, aktuálne pohyby súčasného európskeho umenia, ako o tom sám rozpráva vo svojom životopise, mu zostali vzdialené. Trvalo reflektoval komorné, meditatívne hodnoty krajiny, s výnimkou krátkeho intermezza aj bez výraznejšej epickej zložky a jednoznačne bez akejkoľvek sociálnej či politickej angažovanosti. Počínajúc 30. rokmi objavil Koreszka i žánrový pôvab zátišia, v súlade so svojou poľovníckou vášňou najprv zátišia loveckého a postupne i predmetového a kvetinového. Koreszkova krajina nie je heroická ani patetická, psychologická či expresívna. Je to sofistikovaná óda, lyrická maliarska reflexia na margo skalického genia loci,  ktorá dokonale monitoruje osobnosť svojho tvorcu – jednoznačne intímna, nekonfliktná, ale náročne formulovaná, viacnásobne verifikovaná a dôsledne artikulovaná v každom centimetri obrazovej plochy.

Dielo Júliusa Koreszku je zastúpené vo viacerých verejných zbierkach (predovšetkým Slovenskej národnej galérie a Galérie mesta Bratislavy); veľký počet jeho obrazov sa nachádza i v súkromnom majetku. Najpočetnejšiu kolekciu však predstavuje súbor maľby a kresby z umelcovej pozostalosti v zbierkovom fonde Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici. Podstatnú časť z neho získalo začiatkom 70. rokov minulého storočia Záhorské múzeum v Skalici jednorazovým nákupom od manželky Františky Koreszkovej pre pripravovanú Záhorskú galériu v Senici. Po jej vzniku v r. 1984 bolo Koreszkove dielo prevedené do galerijných zbierok. Novovzniknutá galéria aj neskôr, po zahájení svojej činnosti priebežne pokračovala v rozširovaní autorskej kolekcie v okruhu maľby, ktorá sa rozšírila až na súčasných 94 umelcových obrazov. Spoločne s početnou autorovou kresbou (1570 ks) komplexne ilustrujú Koreszkovu maliarsku cestu, jednotlivé tvorivé intervaly kontinuálne budovaného a predčasne uzavretého diela. Okrem ďalších nákupov galéria venuje pozornosť umelcovým obrazom aj po technickej stránke a postupne realizuje ich odborné reštaurátorské ošetrenie.

Pri príležitosti nedávneho Koreszkovho jubilea ZGJM pripravila výstavu z výberu jeho maliarskeho diela zo svojho zbierkového fondu. Okrem pôvodnej kolekcie z umelcovej pozostalosti  budú vo výstavných priestoroch galérie  prezentované i obrazy, ktoré galéria zakúpila po roku 1985 od rôznych súkromných zberateľov. Súčasťou projektu je i publikácia, ktorá približuje zbierku umelcových diel v ZGJM.

Božena Juríčková

Ján Mudroch

Ján Mudroch

– narodil sa 28. marca 1909 v obci Sotina (dnes mestská časť Senice),
– bol najstarší zo siedmich súrodencov, štyroch chlapcov a troch dievčat,
– otec Pavol Mudroch bol pôvodne kožušník a z najstaršieho syna chcel mať úradníka,
– prvé zoznámenie sa s výtvarným umením absolvoval v roku 1926 v súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave,
– v rokoch 1930 – 1931 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe na vlastné náklady, bez finančnej podpory rodičov, u profesora Arnošta Hofbauera,
– v rokoch 1931 – 1937 študoval na Akadémii výtvarných umení u profesora Willyho Nowaka,
– v roku 1932 sa oženil s Helenou Hajdušíkovou,
– po skončení štúdií v Prahe sa vrátil na Slovensko do Šurian, kde sa medzičasom presťahovala jeho rodina a pedagogicky tam pôsobila i jeho manželka,
– po okupácii Šurian v roku 1938 natrvalo zakotvil v Bratislave, kde pedagogicky pôsobil na rôznych umeleckých školách,
– 1938 – pôsobenie v Bratislave na Škole umeleckých remesiel
– v roku 1939 začal pedagogicky pôsobiť na novoutvorenom Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej; o dva roky neskôr (1941) však pre svoj pokrokový a protifašistický postoj musel post opustiť. Na protest s ním odišli zo školy študenti – neskôr významní maliari – O. Dubay, V. Chmel, E. Semian, J. Šturdík, J. Novák.
– v roku 1945, na konci vojny počas prechodu frontu, sa usídlil v Senici, kde bolo pri bombardovaní mesta zničených niekoľko stoviek jeho obrazov,
– po skončení vojny naplno rozvinul rozsiahle spoločenské a kultúrno-organizačné aktivity: podieľal sa na založení výtvarného združenia s názvom Skupina 29. augusta (1945), organizoval výstavy, inicioval založenie odborného časopisu Kultúrny život, stal sa predsedom výtvarného spolku Umelecká beseda slovenská (1947), pripravoval založenie Slovenskej národnej galérie (1948) aj Slovenskej filharmónie (1949),
– v roku 1949 sa stal jedným zo zakladateľov novovzniknutej Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a zároveň jej prvým rektorom (1949 – 1952),
– do roku 1968 viedol Oddelenie portrétneho a kompozičného maliarstva na VŠVU v Bratislave,
– Senicu naposledy navštívil s manželkou Helenou v roku 1966, dva roky pred smrťou,
– zomrel 4. februára 1968 po krátkej chorobe v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Ján Mudroch bol jedným z najvýraznejších predstaviteľov generácie umelcov nazývaných podľa roku narodenia – Generácia 1909. Jeho tvorbu definuje nikdy nekončiaci zápas o hľadanie novej formy, nového aktuálneho maliarskeho názoru, ktorý ťaží predovšetkým z hry farby a svetla, z princípov kolorizmu a v celkovej koncepcii z charakteristického poetického kánonu. Za svoju umeleckú tvorbu získal niekoľko ocenení, v roku 1963 titul zaslúžilý umelec a v roku 1968 bol vymenovaný za národného umelca in memoriam.

Peter Decheť: Powered by Power, 2020, olej na plátne, 75 x 100 cm

O autorke

Ohlasy v médiách

Na stiahnutie

Vernisáž

Teraz.sk, TASR, 11. apríla 2023 9:11
Záhorská galéria sprístupní výstavu Kresby Jána Mudrocha

Záhorí.sk, KamVen, 5. apríla 2023:
Kresby Jána Mudrocha /Záhorská galéria v Senici

NaZáhorí.sk, Angelika Kmecová, 13. apríla 2023
V Záhorskej galérii dnes začínajú výstavy Akvizície a Kresby Jána Mudrocha

Správy RTVS z regiónov, piatok 14.04.2023 17:10
Príspevok od 11:30:
Dominika Kusá: Kresby Jána Mudrocha

RTVS.sk, Správy RTVS, piatok 14.04.2023 19:00
Príspevok od 47:55:
Dominika Kusá: V Senici sprístupnili kresby J. Mudrocha

RTVS, Kultúra SK, Nedeľa 16.04.2023 18:00
Príspevok od 24:00:
Pozvánka Kresby Jána Mudrocha 

Správca obsahu © Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Tvorba web stránky © E – GO, s.r.o.
Grafický layout © Envato Pty. Ltd.
Technický prevádzkovateľ –
WebHouse s.r.o.
Redakčný systém – WordPress © Free Software Foundation (GNU GPL)

© 2019 Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Zriaďovateľom Záhorskej galéria Jána Mudrocha v Senici je Trnavský samosprávny kraj

Mediálna podpora