Pokúsim sa zdôvodniť, prečo súčasná výstava maliara Jána Bergera v Záhorskej galérii Jána Mudrocha je označená ako II. časť retrospektívnej výstavy. Len pred niekoľkými dňami sa skončila v novozámockej galérii Ernesta Zmetáka prvá časť, ktorej výber obsiahol tri desaťročia, od sedemdesiatych po záver deväťdesiatych rokov 20. storočia. Pokiaľ maliar už dávnejšie predvídal svoju výstavu v Senici, pozvanie do Nových Zámkov sa udialo koncom minulého roka. Časovú tieseň sme sa rozhodli riešiť koncepciami výstav časovými obdobiami.

Bergerova výstava v Senici sa uskutočňuje druhý krát – prvá bola presne pred tridsiatimi rokmi /1995/. V súčasnom výbere dominujú diela, ktoré vznikli po roku 2000. Výstava vnímaná ako retrospektívna predstavuje obrazy väčšieho formátu, ako napríklad Mýtické scény o ktorých kurátorka výstavy v GMB Kontinuum, Xénia Lettrichová konštatovala, že reprezentujú celý súbor podstatných vlastností a stavebných článkov Bergerovej tvorby. Akcent položila na farbu, o ktorej hovorí: “Farba v jeho rukách je premenlivým skupenstvom v rozpätí od autonómneho fenoménu až po zobrazujúce médium.”

Hoci v tvorbe Jána Bergera sa objavujú diela, povedali by sme solitérne, také sa nachádzajú prirodzene aj v dnešnom výbere. Do súboru sme zaradili niekoľko väčších malieb, akými sú napríklad obrazy Taký svet, Duo, či Pod anjelom, ale aj do istej miery skoro autoportrétna Mosadzná tabuľka. Súbor obrazov predstavuje bohatú škálu spletitých tém a motivických prelínaní, ako to kedysi dávno v recenzii Bergerovej výstavy povedal Ján Abelovský, že maliar je rozšafným mágom. Nemožno obísť skutočnosť, že maľba Bergera sa nevzďaľuje svetu prírody, prvkov krajiny tak blízkej, ako aj vzdialenej a transformovanej, ako aj od ľudskej či zvieracej figurálnosti, rozmanitej formálnej povahy. V katalógu Bergerovej monografickej výstavy v Slovenskej národnej galérii v roku 2018, kurátorka výstavy Nina Gažovičová sa značne hlbšie ponorila do sfér a osobitosti tvorby Jána Bergera. Citujeme: „…Ako keby invencia a predstavivosť mali byť v 20. a 21. storočí opovrhnutia hodným a prekonaným stavom. Akoby sa zabudlo na silu čistej maliarskej výpovede, ktoré napriek storočiam uchovávali pre ľudstvo zdanlivo banálne, no intenzívne momenty. Berger /1944/ aj dnes, v čase postinternetu, zosobňuje to, čo je na maliarstve živé. Potvrdzuje, že ešte aj dnes dokáže v ľuďoch evokovať túžbu zúčastňovať sa na sprostredkovanej kráse života a sveta…“