Ozrejmím, prečo je aktuálna výstava akad. maliara Jána Bergera v Záhorskej galérii Jána Mudrocha označená ako II. časť retrospektívnej výstavy: iba pred niekoľkými dňami sa skončila v novozámockej galérii Ernesta Zmetáka prvá časť, ktorej výber obsiahol tri desaťročia, od 70. rokov po záver 90. rokov 20. storočia. Zatiaľ čo maliar mal už dávnejšie naplánovanú svoju výstavu v Senici, pozvanie do Nových Zámkov sa udialo iba koncom minulého roka. Túto situáciu sme sa rozhodli riešiť koncepciami výstav rozdelenú na časové obdobia.

Bergerova výstava v Senici sa uskutočňuje po druhýkrát – prvá bola pred tridsiatimi rokmi /1995/, taktiež v Záhorskej galérii. V aktuálnom výbere dominujú diela, ktoré vznikli po roku 2000. Výstava – ponímaná ako retrospektívna – predstavuje obrazy väčšieho formátu ako napríklad Mýtické scény, o ktorých kurátorka výstavy Kontinuum v GMB Xénia Lettrichová skonštatovala, že reprezentujú celý súbor podstatných vlastností a stavebných článkov Bergerovej tvorby. Akcent kládla na farbu, o ktorej povedala: “Farba v jeho rukách je premenlivým skupenstvom v rozpätí od autonómneho fenoménu až po zobrazujúce médium.”

V tvorbe Jána Bergera sa často objavujú solitérne diela a tie sa nachádzajú aj v tomto výbere. Do súboru sme zaradili niekoľko väčších malieb, akými sú napríklad obrazy Taký svet, Duo, či Pod anjelom, ale aj takmer autoportrétnu Mosadznú tabuľku. Súbor obrazov predstavuje bohatú škálu spletitých tém a motivických prelínaní, ako to kedysi dávno v recenzii Bergerovej výstavy povedal Ján Abelovský – že maliar je rozšafným mágom. Nemožno obísť skutočnosť, že maľba Bergera sa nevzďaľuje svetu prírody, prvkov krajiny tak blízkej, ako aj vzdialenej a transformovanej, ako ani od ľudskej či zvieracej figurálnosti rozmanitej formálnej povahy.

V katalógu Bergerovej monografickej výstavy v Slovenskej národnej galérii v roku 2018 sa kurátorka výstavy Nina Gažovičová hlbšie ponorila do osobitosti tvorby Jána Bergera. Citujeme: „… Ako keby invencia a predstavivosť mali byť v 20. a 21. storočí opovrhnutia hodným a prekonaným stavom. Akoby sa zabudlo na silu čistej maliarskej výpovede, ktoré napriek storočiam uchovávali pre ľudstvo zdanlivo banálne, no intenzívne momenty. Berger /1944/ aj dnes, v čase post-internetu, zosobňuje to, čo je na maliarstve živé. Potvrdzuje, že ešte aj dnes dokáže v ľuďoch evokovať túžbu zúčastňovať sa na sprostredkovanej kráse života a sveta…“