Výstava Later Layers / Neskoré vrstvy  nadväzuje na staršie práce Kristíny Rambousek, v ktorých sledovala kolobeh vody, vlastnosti hornín a minerálov v ich mikročasticiach a sedimentoch alebo symboliku rastlinných spoločenstiev a ľudskej telesnosti. Súznenie pôvodných ekosystémov s človekom, ktorý sa stále vo väčšej miere podpisuje na procese ich deštrukcie, prítomné v pozadí maliarskeho prístupu autorky sa v jej nových dielach posúva do stavu prehodnocovania. Premýšľa o vrstvách, ktoré sa v priebehu rokov stávajú súčasťou pôdy, ako podložia ďalšieho života, a ktoré sa v posledných (antropocentrizmom formovaných) obdobiach stávajú kontinuálne toxickejšími. Môžu predstavovať vrstvy svetov či realít, ktoré sa stávajú vo svojej fyzickej forme pomaly tlejúcimi fragmentmi odpadu a ruín konzumne orientovaného spoločenského systému, no rovnako formujú pamäť a telá ďalších organizmov alebo bytostí. S odkazmi k post-humanistickým prístupom sa stávame zneisteným spoluaktérstvom v sledovaní archívov sedimentov rozkladu – zozbieraných produktov živočíšneho či rastlinného pôvodu alebo čiastočiek farebných pigmentov, obsiahnutých vo veľkoformátových akvareloch. Tie spoločne formulujú prostredie nového časopriestoru, ktorý apeluje na prehodnotenie pokrivenej optiky človekom definovanej hierarchie a prístupov k viac-ako-ľudským bytostiam alebo krajinným oblastiam a priznáva potrebu medzidruhovej spolupráce a koexistencie.