Znalci tvorby Petra Rónaia si za takmer 5 dekád jeho pôsobenia na stredoeurópskej výtvarnej scéne zvykli, že tá je nielen zrkadlom postmodernej éry, ale efektívne dokázal reflektovať aj dobu digitálnu. A zdá sa, že aj dnešná – postfaktická, mu vyhovuje. Doba, v ktorej emócie prevažujú nad faktami viac ako inokedy, mu umožňuje hrať sa s významom slov, textov, obrazov… Výstava POSTCONTEMPORÓNAI patrí v kontexte jeho tvorby k „najklasickejším“. Mnohé z vystavených diel – prevažne akrylov a kombinovaných techník, sú z 80. rokov, teda z časov, kedy pôsobil na neoficiálnej výtvarnej scéne. Podľa názvu ide o tvorbu nasledujúcu „po (POST) súčasnej (CONTEMPORARY)“ ére, ktorá sa pomyselným oblúkom obracia k mladým rokom, no paralelne na ňu novšími obrazmi nadväzuje. V princípe to len potvrdzuje, že Rónai sa popri deštrukcii obrazu (reálneho aj digitálneho), performatívnych výstupoch a happeningoch, ktoré reflektovali dobové dianie, venoval aj maľbe, koláži a ďalším technikám, ktoré boli hlavne v 90. rokoch 20. stor. považované za prekonané a v podstate „mŕtve“. Jeho hra so slovom, ktorá spočívala prevažne v negácii pojmov či v deštrukcii tzv. – izmov, ale aj v hre so znakom a symbolom v obraze, sa stala námetom tejto prezentácie.

Popri aktuálne prebiehajúcich výstavách, na ktorých Rónaiove diela participujú (Distorted Image. Kapitoly z počátků videoartu v Dome umění mӗsta Brna, Bang?! Bang! 2 v SNG v Bratislave, Umenie interakcie v Galérii mesta Bratislavy), autor poukazuje, že arzenál jeho diel je obrovský, charakter tvorby hybridný a spoločenský postoj nekonvenčný. Ako sa ešte v roku 2014 vyjadril k vizuálnemu umeniu: „alternatíva sa v priebehu dekád stala mainstreamom a mainstream alternatívou“.